ako obvykle vypadla v nepale elektrina.maju jej tu malo. zopar pocitacov v pokare fici na nejaky plynovy generator a vsade su sviecky. zdravime vsetkych, ktori sa o nas bali a trpnu po novych spravach o nasej existencii - sme v poriadku, stastni, sice fyzicky out, ale mimoriadne v pohode.
podarilo sa nam zvladnut 6dnovy trek za 4 dni. pod robovym vedenim sme presvistali popod Anapurnou. pod heslom NESTAVIME, MAME SPOZDENI. ale respekt robovi - naplanoval to na jednicku. z teho chalanka raz nieco asi fakt bude. chalan sa vysvihne a my s nim. fotografie dame zajtra. dnes sa nevladzeme ani hybat.
podarilo sa nam vytrepat sa do vysky 3210 m. pre nas, a hlavne pre mna, je to az az. normalne sme mali priznaky vyskovej nemoci, takze vyssie by sme aj tak nemohli. videli sme najvyssie hory sveta a bolo to fantasticke. FANTASTICKE, aby bolo vsetkym jasno. vo vyske 2700, kde sme spali, som pri ceste na wcko /mimochodom hygiena 0 bodov/v noci videl oblohu, o ktorej sa mi ani nesnivalo. uplne to svietilo. tolko hviezd som v zivote nevidel. uzasne.
este sme len na zaciatku cesty a uz mame pocit, ze cestujeme mesiac. tolko sme uz toho zazili. citime sa vynikajuco, sme uplne natrieskani pozitivnou energiou, vsetci sa na seba len usmievame... az sa mi verit nechce. trek sme absolvovali ako spravni zapadnaci - najali sme si nosica KISNEho. miestny mlady chalan ochotny vlacit nas batoh za cca 140Sk na den. po anglicky nevedel, my zase ani f po nepalsky, tak sme komunikovali rukama nohama.
cely trek bol vlastne brutalny stupak vs brutalny klesak, takze nase nohy su brutalne v hajzlu. zatial co my zebraci sme na kazdom 10tom kamennom schode vydychovali pluca, nas drahy KISNE ako kamzik sup hore a len nas nahanal ocami. mimochodom - smerom hore viedlo 3300 kamennych schodov, ktore sme presli za 1 /slovom jeden/ den. prevysenie 1700 vyskovych metrov. to bolo prvy krat v zivote - a aj naposledy - co som sa na to dal. ked som vyliezol hore, kazde druhe slovo bolo p...a, k...a... kazda tretia veta bola NAC SME SEM K...A LEZLI... keby som mal vtedy hore internet, ten clanok co by som napisal by neuverejnil ani najvulgarnejsi casopis. ti, co ma poznaju, vedia o com tocim. ta dedina, co mala byt na konci, bola furt niekde v pecku... stale len nejaky debilny rododendronovy les, v ktorom to vonalo po brezovom sampone DeMiclen, ktory fical za sociku. ledva som dychal... uz som ani nic nevidel, len mi vsade hucalo a skratka ja som interierovy typ salonneho charakteru a tu ani kaviaren, ani makke f. ked sme sa tam konecne vytrepali a ked som to vsetko predychal a zapil /kazdych 20minut jeden frtanek z ploskacky - na cestu/ tak mi doslo, preco sem ti ludia lezu. ale fakt nechapem, preco lezu este vyssie. to musi byt o drzku. uz v tej vyske 3000m je taka kosa v noci.
nosic Kisne sa na nas musel po ceste dost zabavat. cestou hore som kazdu polhodinu daval robovi a sandre hroznovy cukor z takej kovovej krabicky - uz vtedy si musel mysliet, ze sme nejake stofky. cestou naspat som dostal nejaky zapal nosohltanu, takze som cestou postupne zozral polovicku liekov zo zasoby /stary hypak/. stale som si nieco pchal do nosa /nasivin/ potom kvapkal do krku /bromhexin/ a neustale si usrkaval z ploskacky... medzitym som smrkal, potom som sa natieral, zase smrkal...
tak a teraz dole. dame nejaky dejchanek /aspon dva dni/ a potom HRRR SA NA SAFARI.
tak sa majte pekne. vsetkych zdravia
brano, sandra a robo
p.s. zajtra sa teste na fotky, ktore vyhraju urcite nejaku cenu. napr. bratislavsku lyru...